Čo je to ten koučing

Mám fantáziu, že to už v dnešnej dobe každý vie. Slovo koučing nachádzame na každom kroku a je niekedy až zarážajúce, koľko ľudí si v rámci titulu píše kouč. A práve preto je celkom možné, že moja fantázia je skutočne len fantáziou. Že vlastne koučingu rozumieme tak, ako to práve potrebujeme, ako sa to komu v danej chvíli a danom kontexte hodí. Kuknime sa na to teda bližšie.

V prvom rade, koučing je riadený rozhovor s cieľom naplniť vopred zadefinované ciele klienta. Existuje množstvo definícií koučingu, všetky sa v zásade zhodujú v tom, že je to proces, ktorý klientovi sprístupňuje jeho potenicál, orientuje sa na budúcnosť, používa silné otázky na vytváranie uvedomenia a kouč a koučovaný sú partnermi, medzi ktorými je kľúčovým prvkom spolupráce dôvera.

Takto krásne jednoducho to vyzerá v definíciách. Koučing však ďalej stojí aj na koučovacích kompetenciách a etických kódexoch. V zásade je celkom jedno, akej profesnej organizácie ste ako kouč členom a teda aký kompetenčný model a etický rámec vaša organizácia zastáva, dôležité je, že tieto tvoria akoby vonkajšie hranice našej práce ako koučov. Neprekračujem kompetencie, pretože v opačnom prípade sa ocitám na pôde consultingu, counsellingu, mentoringu, alebo psychoterapie (čo sú odbory príbuzné koučingu), zároveň neprekračujem etické hranice, aby som neuškodila klientovi, sebe a nášmu vzťahu.

Názorne to možno vyjadriť asi takto 😊

Je jedno, či ste kouč profesionál, koučujúci manažér, učiteľ, akákoľvek pomáhajúca alebo iná profesia. Kompetencie, etika, a základná filozofia koučovania nás všetkých spájajú. Inak veľmi o koučovaní nemôžeme hovoriť.

A aká je tá filozofia koučovania? Je zopár kľúčových presvedčení, bez ktorých koučing nefunguje. Sú to:

  1. Klienta a ani jeho rozhodnutia nehodnotím
  2. Klient má všetok potenciál, ktorý potrebuje k rastu (aj keď si ho nemusí byť v danej chvíli vedomý)
  3. Koučovací vzťah je založený na integrite, otvorenosti a dôvere
  4. Koučovací vzťah je rovnocenný
  5. Koučovaný preberá zodpovednosť za svoj rast a napĺňanie cieľov

(spracované voľne podľa Julie Starrovej)

Koučovacie kompetencie nám pomáhajú napĺňať koučovaciu filozofiu. Čím je kouč zdatnejší v jednotlivých kompetenciách, tým je jeho práca s klientom efektívnejšia. Okrem kompetencií a filozofie koučovania pomáhajú v našej práci aj dve tajné prísady: mať rád ľudí (tu hádam komentár netreba) a zvedavosť (avšak nie na konkrétne zbytočné detaily zo života klienta, zvedavosť nám pomáha nahradiť nutkavú snahu dávať riešenia klientovi, čo sa často objavuje v začiatkoch koučovacej praxe).

Nuž, a z čoho pozostáva samotný proces koučovania? Ako vlastne taký rozhovor vyzerá? Opäť si pomôžem modelom Julie Starrovej:

  1. Otvorenie konverzácie
  2. Identifikovanie témy a cieľa
  3. Získanie porozumenie a vhľadov
  4. Vytváranie dohôd, záverov, ďalšich krokov
  5. Záver, zhrnutie

Vybrala som si Starrovej model z jedného dôvodu.  Odučila a odprednášala som stovky hodín o koučovaní – pre manažérov, učiteľov, pomáhajúce profesie, aj budúcich profesionálnych koučov. Vždy sme hovorili o GROW modeli, čo je základný model koučovania a vôbec najširšie vo svete uplatňovaný. Starrovej model ho presne kopíruje, ale z môjho pohľadu zrozumiteľnejšie zachytáva jednotlivé etapy koučovacieho rozhovoru. Preto s ním rada pracujem aj na svojich školeniach.

Koučovanie je krásne univerzálne: je to profesia, je to aj spôsob vedenia ľudí, je to aj spôsob práce s mládežou, je to aj spôsob pomáhajúceho rozhovoru, je to rozvojová intervencia. Je to ale najmä práca s ľuďmi. A to má vždy zmysel.